(Muhteşem Yüzyıl, resp. Magnificent Century, Romantický seriál, 90´, Tur., 5. január 2010 - ...)
Hrajú: Halit Ergenç, Nebahat Çehre, Meryem Uzerli, Okan Yalabik, Nur Aysan, Selma Ergeç, Sema Keçik, Filiz Ahmet, Selim Bayraktar, Selen Öztürk, Nihan Büyükaġaç, Burcu Tuna, Merve Oflaz, Arif Erkin, Ali Uyandiran, Alp Oyken, Murat Tüzün, Doġan Turan, Gökhan Çelebi, Yüksel Ünal, Fatih Al, Y. Berkan Demirbaġ


Pozor, oficiálnu fanpage seriálu nájdete samozrejme aj na facebooku!


Pondelok, utorok a štvrtok o 20.20
V roku 1520 sa následník trónu Osmanskej ríše Sulejman (Halit Ergenç) po smrti svojho otca Selima I. stal sultánom Sulejmanom I., desiatym panovníkom Osmanskej ríše. V tom istom roku priviezla do Istanbulu loď plná otrokov z Krymu krásnu rusínsku otrokyňu Alexandru (Meryem Uzerli), ktorej neskoršie nezvyčajné stretnutie so Sulejmanom na chodbách prekrásneho paláca Topkapi navždy zmenilo ich životy! Zrodila sa totiž osudová láska, o ktorej sa i stáročia po smrti oboch neprestávajú rozprávať legendy... Alexandra, ktorá neskôr prijala turecké meno Hürrem - hoci celý západný svet ju poznal pod ľahšie zapamätateľným Roksolana -, sultána natoľko upútala, že spravil čosi v tých časoch neobvyklé, temer bezprecedentné... Porušil dvestoročnú tradíciu, len aby jej mohol darovať slobodu a vziať si ju za manželku! Vďaka sultánovým silným citom k tejto výnimočnej žene, ktorá mu porodila päť detí, mocnel i vplyv Hürrem na sultánskom dvore i v celej krajine. Hoci sa navonok nijako výraznejšie neangažovala, bola roky akousi sivou eminenciou krajiny – z úzadia dokázala dosiahnuť a presadiť všetko, čo si predsavzala a eliminovať všetko a každého, kto ohrozoval jej plány alebo rodinu! Sulejman a Hürrem spolu dlhé roky vládli jednej z najväčších a najmocnejších ríš v priestore pri Stredozemnom mori. Ich láska odolala i tým najväčším výzvam a zlomiť ju nedokázalo ani krviprelievanie, ktoré bolo v tých časoch takpovediac na dennom poriadku, ani intrigy, o ktorých to platí takisto....


Kto je kto
Sulejman I. Skvostný, známy tiež ako Zákonodarca (Halit Ergenç)

Jeho nástup na trón znamenal pre Osmanskú ríšu obdobie veľkých zmien a nebývalého rozmachu. Sulejman si totiž rovnako, ako na dobývaní ďalších území a rozširovaní a zveľaďovaní svojej krajiny, zakladal i na významných zmenách legislatívy, týkajúcich sa chodu spoločnosti ako takej, vzdelávania, daňového systému a boja proti kriminalite. Jeho reforma dovtedy existujúceho právneho systému krajiny bola taká precízna a dokonalá, že sa týmito zákonmi Osmanská ríša riadila i niekoľko desiatok rokov po jeho smrti! Sulejman bol však nielen skvelým politikom a vojnovým stratégom, ale tiež nadaným zlatníkom a básnikom. Krásne zlaté šperky zdobené vzácnymi kameňmi pre svoje favoritky či horúce vyznania lásky milovanej Hürrem – to všetko sa zrodilo v jeho hlave a vytvorili to jeho ruky! Preto zrejme nie je veľkým prekvapením, že v čase jeho panovania (a to bolo vskutku úctyhodných 46 rokov) zažila krajina najväčší rozmach i v kultúrnej oblasti – či už šlo o maliarstvo, literatúru alebo architektúru. Stretnutie s Hürrem, kvôli ktorej dokonca rád porušil tradície, len aby sa stala jeho legálnou manželkou, bolo preňho osudové, v mnohých ohľadoch. Vniesla do jeho života mnoho radosti a lásky, ale tiež skazu, intrigy a smrť! Zo strachu o osud ich spoločných detí a tiež kvôli nadmieru ambicióznej snahe zabezpečiť im lepšie postavenie a budúcnosť, nech to stojí, čo to stojí, totiž šikovne docielila, že je manžel sa napokon od ľudí, ktorým dlhé roky veril a ktorých miloval, odvrátila zavrhol ich!

Hürrem/Roksolana/Alexandra Anastázia Lisovská (Meryem Uzerli)
Krásna dcéra pravoslávneho duchovného sa po nájazdoch tatárskych vojsk do východnej Európy dostala do otroctva. Mala však šťastie v nešťastí, pretože na rozdiel od iných žien s rovnako nezávideniahodným osudom nakoniec skončila v háreme samotného osmanského sultána, ktorého srdce sa jej podarilo získať, čím sa nezmazateľne zapísala do dejín. Vďaka svojej kráse a náklonnosti panovníka, ktoré dokázala patrične zúročiť, ale i ctižiadostivosti a schopnosti nenápadne, no dokonale manipulovať s milovaným mužom, totiž dokázala čosi v tých časoch vskutku nevídané! Najprv sa jej podarilo presvedčiť sultána, aby jej dovolil presťahovať sa do paláca Topkapi, ktorý bol dovtedy výlučne útočiskom panovníka, nuž a o niečo neskôr sa jej tiež podarilo presvedčiť Sulejmana, ktorému postupne porodila päť detí, aby porušil tradície, daroval jej slobodu a vzal si ju za ženu so všetkými náležitými ceremóniami - a tak sa z druhej konkubíny, ktorou spočiatku bola, stala Sulejmanovou legálnou manželkou! Hürrem však bola rovnako ambiciózna, ako krásna – a rovnako nebezpečná! Koniec koncov, bez toho, aby si sama čo i len zašpinila ruky, sa tým či oným spôsobom zbavila každého, kto stál v ceste jej odvážnym plánom – Ibrahima, Mahidevran, princa Mustafu...

Ayşe Hafsa (Nebahat Çehre)
Matka sultána Sulejmana bola výnimočná žena s výnimočným postavením – a to platilo už i v časoch, keď jej syn bol ešte len následníkom trónu a miestodržiteľom provincie Manisa, kam ho, samozrejme, sprevádzala. Ako čas plynul, nechala Hafsa v Manise postupne vybudovať mešitu, základnú a strednú školu, hospic... Po smrti manžela, sultána Selima I., keď na trón nastúpil jej milovaný syn Hafsin už i tak nezvyčajne veľký vplyv ešte vzrástol. Vlastne od chvíle, ako sa Sulejman stal sultánom až do jej smrti o štrnásť rokov neskôr bola sultánka Hafsa jednou z najmocnejších osôb v krajine. Dalo by sa dokonca bez preháňania povedať, že bola Sulejmanovou spoluvládkyňou. Radosť zo synových úspechov a nebývalého rozvoja krajiny jej kalilo v podstate jediné – nekonečné rozbroje sultánových favoritiek, ktoré sa vždy, keď to bolo možné, snažila urovnať. Po jej smrti ju pochovali tak, ako si priala - v malom mauzóleu, neďaleko hrobu jej manžela...

Mahidevran (Nur Aysan)
Oslnivo krásna sultánova prvá konkubína, matka jeho prvorodeného syna a následníka trónu Mustafu, stratila svoje výsostné postavenie v háreme i v Sulejmanovom srdci vo chvíli, keď po prvý raz uzrel krásnu Alexandru a stratil sa v jej očiach, pripomínajúcich mu jeho obľúbené smaragdy. So stratou milovaného muža sa nikdy nezmierila a bojovala o jeho náklonnosť i o synove práva ako levica. Dokonca aj vtedy, keď už vedela, že prehrala a že nech už urobí čokoľvek, chvíle spoločného šťastia so Sulejmanom sa už nikdy nevrátia. Nevzdala sa ani vtedy, keď jej sokyňa porodila sultánovi dieťa, ani vtedy, keď mu dala ďalších potomkov, ba dokonca ani vtedy, keď porušil dvestoročné tradície a z Alexandry, ktorá medzičasom prijala meno Hürrem, spravil svoju legálnu manželku. Čiastočne sa vzdala po rokoch ľúteho boja so sokyňou, keď ju Sulejman poslal preč z paláca Topkapi aj s dospievajúcim Mustafom, ktorý sa stal miestodržiteľom provincie Amasya. Nuž a úplne sa vzdala až o ďalšie dve desaťročia, keď sultán, ktorý uveril lžiam a klebetám, dal Mustafu popraviť – a následníkom trónu sa stal Hürremin syn Selim!

Pargalı Ibrahim (Okan Yalabik)
Sulejmanov najlepší priateľ bol od mladosti jeho dvorným sokoliarom. Neskôr na sultánovo výsostné prianie povýšil na správcu jeho súkromných komnát, po nejakom čase sa stal najvyšším armádnym veliteľom a napokon dokonca veľkovezírom Osmanskej ríše! No žiadne pocty a sláva mu nedovolili zabudnúť na bolestnú minulosť - ako desaťročného ho totiž násilím vytrhli z náručia jeho rodiny v gréckom mestečku Parga, prinútili ho konvertovať na islam, dali mu nové meno a vychovali z neho muža, ktorým sa stal – muža, ktorý si z chlapca, ktorým bol predtým, pamätá žalostne málo a ktorý sa preto nikdy necítil byť celkom sám sebou, vyrovnaný, úplný a... Šťastný. Azda najbližšie k tomuto vzácnemu pocitu bol, keď ho jeho vysoko postavený priateľ nazval bratom a dal mu za ženu svoju sestru – a najďalej, keď sultán uveril palácovým klebetám o jeho nelojálnosti, prestal mu dôverovať a rozhodol sa ho za jeho domnelú zradu „po zásluhe potrestať“...

Hatice (Selma Ergeç)
Pôvabná, no pomerne dosť zakríknutá a nesmelá sestra sultána Sulejmana, po celý svoj život milovala jediného muža - bratovho najlepšieho priateľa Ibrahima -, ktorého manželkou sa neskôr stala a po ktorého boku našla vytúžené šťastie. Veľmi ťažko preto uznášala nekonečné palácové intrigy, ktoré toto jej vymodlené a vyplakané šťastie systematicky ničili. Cítila totiž, že jedného dňa ho zničia nadobro... Preto zrejme neprekvapí, že sa z tragickej manželovej smrti už nikdy celkom nespamätala a nikdy viac sa nevydala. V podstate sa smútkom za ním utrápila – o necelé dva roky ho nasledovala na večnosť.